Pre samičku je vo všeobecnosti najvýhodnejšie nájsť si čo najatraktívnejšieho partnera, ktorý jej bude čo najviac pomáhať so starostlivosťou o potomkov. Pre samčekov je zas výhodné páriť sa s čo najväčším počtom samičiek. Toto vedie k tomu, že atraktívni jedinci, ktorí si ľahko nájdu samičku ochotnú páriť sa, sa to väčšinou snažia využiť a sú teda promiskuitní a veľmi často zlí otcovia. A naopak, menej atraktívni jedinci často kompenzujú tento nedostatok tým, že samičke oveľa viac pomáhajú, pretože ak chcú mať aspoň jednu partnerku, niečím zaujať musia. Vo výsledku je teda pre samičky nepravdepodobné, že sa im podarí natrafiť na jedného z mála samčekov, ktorý by bol aj atraktívny, aj jej dostatočne pomáhal so starostlivosťou u mláďat. Preto musia často voliť kompromis medzi atraktivitou a ochotou pomáhať, prípadne zvoliť stratégiu, ktorou by získali čo najviac z oboch možností. Inými slovami povedané, zabezpečiť, aby samec, ktorý sa stará o mláďaťá, nebol nevyhnutne ich biologickým otcom. Na tento účel slúži samičkám nevera, v reči biológov označovaná ako mimo-párové rozmnožovanie.



Pozorovania v prírode v kombinácií s molekulárnobiologickými metódami určovania otcovstva ukázali, že u veľkého počtu druhov cicavcov a vtákov dosahujú samice tento výsledok prekvapivo často. Tento cieľ často dosahuje aj samička strnádky obyčajnej (Emberiza citrinella) - v jednej štúdii tohto fenoménu obsahovalo 69% z 32 analyzovaných hniezd aspoň jedno mláďa, ktorého otcom nebol sociálny partner danej samice. U 23 % zo „susedových“ mláďat sa podarilo genetickými metódami zistiť, kto je ich pravým otcom. V podstatnej väčšine prípadov bol biologickým otcom atraktívnejší samec ako „manžel“. V jednom prípade si samčekovia „nasadili parohy" navzájom.

Je samozrejmé, že optimálny stav z hľadiska samice je nevýhodný pre samčeka starajúceho sa o cudzie potomstvo, a že teda aj u samcov sa vyvinuli príslušné protistratégie. U niektorých druhov samček odkladá pohlavný akt až na dobu, keď si môže byť istý, že samička nebola už skôr oplodnená iným samcom. Iné druhy zas po kopulácii mechanicky zneprístupnia pohlavné orgány samice. Toto dosahujú napríklad niektoré druhy pavúkov tým, že po kopulácii doslova odlomia v pohlavnom ústroji samice časť toho svojho, čím vytvoria pre iného samca nevytiahnuteľnú zátku. Veľmi častou protistragétiou je obmedzovanie starostlivosti o tých potomkov, pri ktorých je väčšie riziko, že pochádzajú od cudzích otcov.

U škorcov a u peníc bolo zistené, že množstvo otcovskej starostlivosti je priamo úmerné dobe, po ktorú mal samec v kritickom období samicu na očiach. U ľudí sa zase zistilo, že deti, podľa novších štúdií len synovia, sa podobajú svojim otcom predovšetkým v prvých rokoch života, kedy by mohlo byť užitočné ubezpečiť podozrievavého otca, že je potomok skutočne jeho. Populárna protistratégia je tiež snaha dostať do samičky viac spermií ako ostatní, pričom platí predpoklad, že ak dochádza k nevere len ojedinele, spermie iných samcov sú vo výraznej menšine, čím sa znižuje šanca, že by bola oplodnená nimi. Dokonca aj štúdia robená na ľuďoch ukázala, že množstvo ejakulátu pri pohlavnom styku sa zvyšuje s dĺžkou doby, po ktorú partneri neboli v uplynulom období spolu, a teda zvyšujúcou sa pravdepodobnosťou partnerskej nevery.



O nevera teda platí, že pre samčekov je to spôsob, ako nenákladne predať ďalej svoju genetickú informáciu, pričom práve preto platí, že väčšina sa snaží využiť každú príležitosť, ktorá sa im naskytne a pre samičku je to spôsob, ktorý jej dovoľuje získať si to, čo by chcela od ideálneho partnera od dvoch rôznych.

Zdroje:

Alvergne, A., Faurie, C. & Raymond, M. (2007): Differential facial resemblance of young children to their parents: who do children look like more? Evol. Hum. Behav. 28, 135-144
Baker, R.R. & Bellis, M. A. (1993a): Human sperm competition – ejaculate adjustment by males and the function the function of masturbation. Anim. Behav. 46, 861-885
Flegr,J.: Evoluční biologie, 2. vydanie. Praha: Academia, 2009. Str. 283. ISBN 978-80-200-1767-3
Hosken,D.J. (1997): Sperm competition in bats. Proc. R. Soc. London, Ser. B 264, 385-392
Sundber,J. & Dixon, A. (1996): Old, colourful male yellowhammers, Emberiza citrinela, benefit from extra-pair copulations. Anim. Behav. 52, 113-122
Wright, J. & Cotton, P. A. (1994): Experimentally induced sex differences in parental car: An effect of certainty of paternity? Anim. Behav. 47, 1311-1322

-

Perexový obrázok: Andreas Trepte

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet